Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:
- telesný a zdravotný stav,
- úroveň kognitívnych funkcií
- pracovné predpoklady a návyky
- osobnostná zrelosť
Telesný a zdravotný stav
Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa.
Poznávacie funkcie
Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Do skupiny kognitívnych predpokladov patrí:
- vizuomotorika, grafomotorika
- reč
- sluchové vnímanie
- zrakové vnímanie
- vnímanie priestoru
- vnímanie času
- základné matematické predstavy
Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Rozhodnutie o odklade školskej dochádzky potom závisí na tom, aký môže mať tento nedostatok vplyv na úspech dieťaťa v škole v kombinácii s faktormi ako je usilovnosť, trpezlivosť alebo reakcia dieťaťa na úspech.
Vizuomotorika, grafomotorika
Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a je viac ako nevyhnutné, aby dieťa participovalo na domácich prácach prípadne malo svoje vlastné zodpovednosti v rámci chodu domácnosti. Dobre rozvinutá vizuomotorika a grafomotorika u predškoláka je dôležitým predpokladom pre rozvoj písania aj v montessori školskom prostredí. Preto je vhodné, ak dieťa vychádza zo škôlkarskeho montessori prostredia, ktoré potrebuje navštevovať minimálne dva roky, aby nadobudlo všetky potrebné zručnosti, ktoré montessori zariadenia poskytujú.
Reč
Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky. Dieťa musí byť schopné rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a mať vôľu a ochotu otvorene komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin reči zásadným, preto je potrebné sa rozprávať s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú. Ak rodič zachytí nedostatky v niektorej z týchto oblastí je vhodné navštíviť logopéda, prípadne psychológa. Pokiaľ výslovnostné a komunikačné problémy u dieťaťa pretrvávajú, doporučujeme odklad povinnej školskej dochádzky.
Sluchové vnímanie
Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu. Sluch predškoláka by mal byť v škole dobre vyvinutý, nakoľko s ním zásadne súvisí schopnosť dieťaťa zachytiť inštrukcie. Taktiež sa pozoruje a vyhodnocuje, či je dieťa ochotné počúvať sprievodkyne v školskom prostredí, či adekvátne sociálne a komunikačne reaguje na ich pokyny. Ukazovateľom v tomto smere môže byť, či dieťa nemá problém s priamym kontaktom so sprievodkyňami, či s nimi udržiava očný kontakt, či zotrváva aj celotelovo v komunikácii a neodchádza prípadne sa celkovo nevyhýba očnému kontaktu a adekvátne reaguje.
Zrakové vnímanie
Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozlišovať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle. Zapamätanie číslic a písmen zabezpečuje zrelá zraková pamäť.
Vnímanie priestoru
Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy.
Vnímanie času
V montessori škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania plnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťa by malo mať dobrý predpoklad nie len na vnímanie času, ale aj na jeho sledovanie, na rozvrhnutie striedajúcich sa a slobodne vybraných činností v rannom a poobednom pracovnom bloku a to tak, že dieťa stihne vypracovať všetky samostatne naplánované aktivity. Vnímanie času u predškolákov a jeho schopnosť samostatnej organizácie je ďalším podstatným ukazovateľom školskej zrelosti.
Základné matematické predstavy
Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy, ktorých základy zmysluplne rozvíjajú aktivity už v škôlkárskom montessori prostredí. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu, podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti alebo množstva. Pre správny rozvoj matematických predstáv sa v montessori prostredí začína pracovať s konkrétnymi predmetmi, neskôr s obrázkami a až po správnom uchopení týchto predstupňov dieťa plynule prechádza do abstraktnej matematiky v jednotlivých jej oblastiach.
Pracovné predpoklady dieťaťa a jeho návyky
Základom pre úspešný rozvoj každej oblasti poznávacích schopností v montessori prostredí je záujem samotného dieťaťa o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Ak sa dieťa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí, odporúča sa odklad školskej povinnej dochádzky.
Od montessori školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje veľká miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti, ktorá by sa mala trénovať od malička a to už aj v domácom prostredí. Učiť ich dodržiavať pravidlá (pri hre), zadávať jednoduché úlohy (uprac hračky), prebúdzať záujem o rôzne činnosti (ručné práce) a postupne pridávať cvičenia a zodpovednosti adekvátne úrovni a schopnostiam dieťaťa.
Osobnosť dieťaťa
Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do montessori školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať), priama komunikácia so sprievodkyňami a záujem riešiť sociálne aspekty skupiny alebo dvojíc. To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí závisí od miery jeho samostatnosti. Tá sa formuje od narodenia dieťaťa. Preto je dôležité vždy venovať dieťaťu pozornosť, prijímať ho a chápať jeho potreby.
Školská pripravenosť, nie je školská zrelosť
Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy, závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí – ako sa učiť. Má sedem aspektov:
- Sebavedomie. Dieťa by malo mať pocit, že kontroluje a dokáže zvládnuť svoje pohyby, správanie a okolitý svet. Malo by byť presvedčené, že keď sa do niečoho pustí, jeho snaha sa stretne s úspechom, a v prípade potreby sú tu dospelí, ktorí mu pomôžu.
- Zvedavosť. Pocit, že je zaujímavé pozerať sa na nové veci, a že učenie je príjemné.
- Schopnosť smerovať k cieľu. Prianie a schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba, jednať vytrvalo.
- Sebaovládanie. Zmysel pre vnútornú sebakontrolu a schopnosť prispôsobovať svoje správanie zodpovedajúce veku.
- Schopnosť pracovať s ostatnými. Táto schopnosť je založená na tom, ako dieťa dokáže byť chápané ostatnými, a zároveň ako samo rozumie ostatným.
- Schopnosť komunikovať. Prianie a schopnosť si pomocou slov vymieňať myšlienky, pocity a predstavy. Tento aspekt súvisí s dôverou v ľudí okolo seba a s príjemnými pocitmi plynúcimi z činnosti s ostatnými deťmi alebo dospelými.
Schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.